Fotím, snívam, žijem.

Fotografovanie je pre mňa vyjadrovanie seba samej a mojich pocitov. Je to výborny prostriedok ako možem aj navonok ukázať samú seba - svoju osobu.

To že zobrazujem svoje pocity neznamená, že zároveň nestvárňujem, napr. pri portrétoch, osobu toho druhého. Aj tu sa snažím čo najlepšie popísať vtútro človeka a podstatu celého obsahu fotografie pomocou fotoaparátu.

Chcela by som, aby každý našiel nejaký ten kúsok seba aj v niektorej mojej fotografii, ktorú sa snažím zlepšovať od roku 2005, kedy som sa fotografovaniu začala venovať na strednej umeleckej škole v Trenčíne. V tento rok som sa začala učiť, ako zachytiť udalosť a vyjadriť pocity.

Aj keď som fotografiu študovala vobec nič to nedokazuje, lebo  je toho toľko, že celoživotné štúdium zo mňa nikdy fotografa, akým by som chcela byť neurobí. Ja osobne mám rešpekt a obdiv pred ľudmi, ktorí majú fotografovanie v sebe a  tých je tiež veľmi málo.

Raz mi jedna pani povedala že na fotografiu byť treba priebojný, ja si myslím že tento názor nemá zlý význam, keď hovoríme o fotografickom priemysle... Verím že sa nájdu ľudia ktorí ocenia aj moj pohľad na fotografiu spojenú s pomalým tempom bez rýchleho konzumného stresu dnešnej spoločnosti.

S radosťou pre radosť.